Recenzia knihy „Na dobré stopě – Učení Fráni Drtikola“ 

Osobitý štýl písania Pavla Šolca predstavujú kratšie meditatívne texty s poetickým kontextom. Duchovnú prax odovzdáva takmer minimalistickým, skromným a intímnym, no o to intenzívnejším spôsobom. Kniha Na dobré stopě – Učení Fráni Drtikola je rozdelená do dvoch častí a skladá sa zo siedmich kapitol. Je rozsahovo stručná, ale napriek tomu významovo rozsiahla. Aby čitateľ lepšie chápal, z akej duchovnej línie kniha vychádza, treba pripomenúť jej korene. Fráňa Drtikol (1883 – 1961), slávny český fotograf a maliar, sa od dvadsiatych rokov 20. storočia venoval aj duchovnej praxi inšpirovanej budhizmom a kundaliní jogou a je považovaný za patriarchu českého budhizmu; koncom roka 1928 dosiahol osvietenie a odvtedy odovzdával svoje Učenie žiakom, ktorí ho navštevovali v jeho vile na pražskom Spořilove. Jedným z nich bol od roku 1944 Evžen Štekl (1921 – 2001), ktorý sa po rokoch praxe stal jeho pokračovateľom a Drtikolovo Učenie neskôr zhrnul vo vlastnej knihe. Pavel Šolc bol najbližším žiakom Evžena Štekla a po jeho odchode v roku 2001 sa stal jedným z tých, ktorí toto Učenie odovzdávajú ďalej. Recenzovaná kniha tak nadväzuje na líniu, ktorá vedie od Drtikola cez Štekla až k dnešným žiakom – patrí medzi nich aj Ján Lípa, autor predslovu. Tých mala autorka tejto recenzie šťastie nasledovať.

Texty v knihe Na dobré stopě sú autorovou osobnou výpoveďou, skúsenosťou. Zároveň sú aj jeho darom pre hľadajúcich, na podporu podstatných otázok praxe. Vlastné skúsenosti, ktoré čitateľom odovzdáva, priamo pôsobia na danú úroveň čitateľa. Kapitoly sú výstižné, výživné, zameriavajú sa na Podstatu. Môžu posúvať čitateľa k ďalšiemu pochopeniu a zintenzívniť jeho prax. Sú to krátke lahôdky a mieria presne. Celkovo v duchovnej praxi platí: netreba veľa slov. Pavel Šolc sa pravdepodobne riadil heslom: vedieť a makať.

Kniha sa v počiatkoch javí, že predpokladom pochopenia jej významu je byť už na Ceste. Predpokladá znalosť daných cvičení – bdenia a cvičenia čakramov. Musí sa študovať, nedá sa to prehltnúť rýchlo na jeden raz. Niektorý čitateľ môže byť začiatočník a nepozná túto problematiku. Ono to však vôbec nevadí, pretože „praktizujúci, či už je začiatočník alebo pokročilý, začína odznova. Každým jedným cvičením, každým nádychom“  (Otáhalová 2026). Z autorových stručných popisov podstaty praxe, ktoré sú prítomné takmer v každej kapitole, by však pozorný hľadajúci vedel jednoducho začať vychádzať. Každá kapitola obsahuje aj navedenie na začatie duchovnej praxe. Veľmi cenné je, že kniha opakovane poukazuje na význam bdenia a obsahuje celý návod na cvičenie čakramov. „Buďme teď a tady, v prázdnu, v tichu. K tomu směřují praxe bdění, probuzení a vytažení hadí síly, ne-myšlení, vedoucí až ke konečnému vyhasnutí myslícího principu“ (Šolc 2026, 15 – 16). Aj tu Pavel Šolc stručne zhrňuje podstatu celej praxe podľa Učenia Fráni Drtikola. Názvy základných kapitol sú napríklad Ticho, Prázdnota, Věčnějsoucí Teď, alebo Ticho: bez myšlení, Prázdnota: bez představ. Ich obsah je zameraný na vysvetlenie a popis podstaty všetkého, na výsledky duchovnej praxe. V piatej kapitole, Metoda: cvičení čakramů, bdění, autor uvádza, že „Trojjediný stav Ticho-Prázdnota-Teď  je jak cílem, tak zároveň metodou, jak k Osvícení v posledním kroku dospět“ (Šolc 2026, 39).

Prvotné rozhodnutie je veľmi dôležité. Nie je to však tak, že ja to teda skúsim a uvidím. Ale má to byť tak, že ja to skúsim, vydržím a urobím všetko preto, aby sa to podarilo. Ono sa ani nedá niekoho o tom presvedčiť, dá sa jedine rozumne naviesť a usmerniť. Hľadajúci musí svoj cieľ pochopiť, rozhodnúť sa, že vytrvá a potom sa výsledky dostavia. Cieľ je zároveň aj metóda, a k tomu sa má dospieť.

Hľadajúci je na dobrej stope vtedy, keď sa v jeho praxi začne objavovať Ticho, Prázdnota a Teraz. Nie vtedy, keď všetko dokonale pozná, ale vtedy, keď sa v ňom objaví úprimné rozhodnutie vytrvať, keď bdenie prestáva byť technikou a stáva sa prirodzenosťou. A práve v tomto bode sa kniha stáva oporou – nenúti, nepresviedča, ale ukazuje správnu stopu aj tým, ktorí už kráčajú.

Druhá časť knihy obsahuje dodatky a doporučenia, ľudské rady. V odporučeniach s názvom Druhá fáze autor múdro  uvádza prechod praxe z horizontálnej do vertikálnej roviny. Doslova píše: „V ní se mění charakter usilování: když doteď se pohybujeme jakoby v horizontální úrovni (hodně obrazně by se dalo říci trénujeme, sbírame síly v „základním táboře“), nyní se vše přetáčí do vertikálního směru. Protože… to Ticho, Prázdno a Teď , to se nejznáze najde nahoře.“ (Šolc 2026, 56).

Ono sa to nielen akoby pretočí, v zmysle tam kde smeruje pozornosť, ale doslova spojí. Horizontálne vnímanie sa spojí s tým vertikálnym a naopak. V zápise jedné rozmluvy sa praktizujúca a Pavel Šolc rozprávajú o podstatných otázkach, ktoré praktizujúca žiadala zodpovedať. V poslednom konštatovaní a otázke, A ono to přijde samo (Šolc 2026, 62), je nutné doplniť, že otázka nie je presná, že Ono to príde samo. Hovorí sa síce, že To príde samo. Správne je však dodať, že až po dlhodobej praxi, po zániku všetkých predstáv. Vtedy už nie je Ja. Vtedy to akoby „príde samo“. Ale Ono je to tu stále, len my sa pomaly oslobodzujeme a púšťame všetkého. Preto to pôsobí tak, že „To príde“. Ale v podstate nič neprichádza, len bytosť sa mení.

Autor vtipne na záver v kapitole Začátek, v posledných riadkoch dodáva „A aby to nebylo tak jednoduché, tak je to tady pořád, ale za těmi smysly…“ (Šolc 2026, 66). Poukazuje na to, že podstatná správna prax má viesť až za všetky zmysly a výsledok praxe je život bez stotožňovania sa s nimi. Bytosť zmysly môže síce následne používať a aj používa, ale už nie sú pre ňu podstatné a smerodajné. Podstatné je, že zmysly už nie sú podstatné. V Prázdnote je to jedno. V Prázdnote je všetko jedno.

Kniha je celkovo poetickým popisom, a preto by sme jej obsah mohli zhrnúť slovami:

Teraz Ticho Prázdnota
Hľadáš kde je Jednota?
Bez myslenia
Bez predstáv
Neustále bdenie
Je ten Stav.

Kniha Na dobré stopě nie je určená na rýchle prečítanie, ale na opakované vracanie sa. Najviac osloví čitateľa, ktorý sa duchovnej praxi už venuje a hľadá stručné, jasné pripomenutie podstaty. Pre úplného začiatočníka môže byť spočiatku náročnejšia, keďže predpokladá aspoň základnú orientáciu v cvičení bdenia a čakramov. Práve v tejto úspornosti je však jej sila: autor neponúka výklady navyše, ale presné, overené slová z vlastnej skúsenosti. Kniha je preto dobrým sprievodcom pre každého, kto sa na Ceste už nachádza a hľadá potvrdenie, že ide správnym smerom – aj pripomienku, že cieľ a metóda sú jedno a to isté.

Bibliografia

• Otáhalová, Zuzana. 2026. „Nebáť sa byť začiatočníkom!“ Spirituality Studies Revue. https://revue.spirituality-studies.org/sk/nebat-sa-byt-zaciatocnikom/.
• Šolc, Pavel. 2026. Na dobré stopě – Učení Fráni Drtikola. Strakonice: Lux.