ÁSANA: NIEKOĽKO POZNÁMOK K PRAXI
Ásana je fenomenálna situácia, ktorú charakterizujú tri znaky: 1. uvedomenie tela, 2. izolácia tela (SA. kája vivéka) prostredníctvom redukcie obsahov uvedomenia na dominantný objekt – telo, 3. energetizácia tela na základe internalizácie prány z oblastí jej periférneho pôsobenia v zmyslových orgánoch a v mozgu do jej prirodzeného centra – „oceánu čchi“, ktoré indické tradície jogy nazývajú kanda a čínske tradície dolný alebo spodný tantien.
Prvý znak sa vzťahuje k vedomiu, druhý k mysli ako k schopnosti vedomia tvoriť, tretí k životnej sile ako schopnosti vedomia prejavovať sa ad extra vo svojej tvorbe.
Výsledkom uplatnenia prvého a druhého znaku je stabilita, výsledkom uplatnenia tretieho znaku je šťastie v niektorom zo svojich prejavov ako napríklad radosť, spokojnosť, či upokojenie. Dvojité ovocie ásany lapidárne sumarizuje slávny verš Jogasútier (2, 46): sthiram sukham ásanam – „ásana je stabilita a šťastie“.
Populárny preklad sanskritského slova sukha výrazom „pohodlný“ je nielen nepresný, ale aj bagatelizujúci, keď redukuje ásanu na telesnú pozíciu. Ásana ale primárne nie je pozícia tela – je to fenomenálna situácia celej bytosti v jej psycho-somato-spirituálnej jednote mysle-tela-vedomia, ktorej optimálny stav Pataňdžali definuje ako stabilita a šťastie. Ásana nastane až spojením oboch konštitutívnych zložiek tejto situácie. „Pohodlnosť“ či „pohoda“ popularizačného prekladu je zahrnutá v uvoľnení svalového a psychického tonusu, ktorý nastane ako dôsledok situácie šťastia, v „usadení“ vedomia „pri-tele“ (v prí-tom-nosti) – v navodení situácie stability.
Z hľadiska jogovej anatómie prvým prejavom šťastia je aktivita anaháty a prvou oporou vedomia je telo. Smerovaním pozornosti k telu, ako k fyzikálnemu objektu, sa pozornosť vedomia pozvoľna stabilizuje na povrchu tela a dá vzniknúť poľu vedomia tela. Ásana je taká spirituálna prax, ktorá do poľa vedomia tela pridáva kvalitu reprezentovanú šťastím v podobe radosti, spokojnosti, či upokojenia. Deje sa tak zámernou aktiváciou anaháty za súčasného uvedomovania si priestoru tela vymedzeného hmatovým vnímaním jeho povrchu.
V poli vedomia tela sa rozvinie ohnisko jeho uvedomovania v spodnej časti nôh, prípadne trupu ako protipól ohniska, ktoré je nositeľom kvality šťastia v hrudi.1 Pri správnom postupe a kontinuálnom úsilí o neformálnu prax sa obe ohniská v priestore vedomia stabilizujú a vytvoria elektromagnetické pole, v ktorom nastane samovoľná transformácia diferentných energií lokalizovaných v nohách a v spodnej časti trupu na indiferentnú energiu s vektorom obráneným smerom nahor. Keď dosiahne dostatočný objem akumuláciou na základe dodržiavania etiky jogy a za pomoci praxe bandhy, mudry, pránájámy, pratjaháry, prípadne mantry, táto indiferentná energia prerazí do centrálnej energetickej dráhy, aby tam pôsobila ako Kundaliní.2 Za týchto okolností sa ásana sádhana stáva dhárana sádhana.
V skratke, ásana je taká fenomenálna situácia ktorá nastane, keď sú splnené nasledujúce podmienky:
- pozornosť vedomia je vedená k telu,
- telo je dominantným obsahom uvedomenia,
- prána je internalizovaná z periférie jej pôsobenia do jej centra,
- šťastie je kultivované a spojené s poľom vedomia tela.
poznámky
Bibliografia
- Minařík, Květoslav. 1991. Jóga v životě současného člověka. Praha: Canopus.
- Patanjali. 1986. Patanjala Yoga Sutras. Sanskrit Sutra with Transliteration, Translation & Commentary. Lonavla, India: Kaivalyadhama.
- Remete, Shandor. 2010. Shadow Yoga: Chaya Yoga: The Principles of Hatha Yoga. Berkeley, CA: North Atlantic Books.
